Smrčok...
Dnes, ako každý deň, som sa vybrala na svoj obed do našej DSS-kárskej záhrady. Sedím si sedím, doma pečený chlebík s pravým maslom a reďkovkou pojedám, vnímam omamnú vôňu kvetov a stromov kol seba, cítim príjemne hrejivé, aprílové slniečko, .. jednoducho relaxujem. Konečne začali kvitnúť aj u nás tulipány špicaté a kopec iných kvietkov. Za rohom už v plnej sile rastie aj mäta pieporná a medovka, kt. si trhám vždy po jedle na čajík. Už som dojedla svoj chutný obed, ešte si chvíľu posedím a len tak s vyčistenou hlavou pozerám do blba... Neuveríte!!! V mulčine pred sebou vidím čosi tmavé, pri kameni stojace..prídem bližšie a smrčok český. Skoro mi oči vypadli! V sobotu som manžela hnala po rakúskych horách, po kopcoch kopcovitých, kde bol len nádherný koberec z trávy a modrastých kvietkov, začínajúcich konvaliniek a úchvatného spevu vtákov, ale po hríboch ani chýru, ani slychu. A teraz tu, aha. Ale vedľa neho ďalší a ďalší a tu ďalší, zamaskovaný v mulčine a ďalší,...
Kolegyne na mňa nechápavo čumeli, že odkiaľ a ja že zo záhrady. Vám rastú v záhrade hríby? Nie, ale tu, v našej záhrade rastú! No nechápavo na mňa pleštili okále naďalej a ja som natešená kráčala do svojej triedy a ukázala som svoj úlovok ostatným... Mňam, je z nich úžasná omáčka :)