aj u nás bol 1. apríl
Aj u nás bol 1. apríl ...
Bol piatok, 1. apríl...Je to už mesiac, čo som na novom pracovisku. Opäť mentálne postihnutá mládež ( sú to už všetko dospeláci ) a ja, ako sociálny terapeut. Mám skvelých 9 klientov, kt. sú vekom aj trošku mladší, ale niektorí sú okolo môjho čísla :) Opatrovateľka, kt. mi s nimi pomáha, je vo veku mojej dcéry. Myslím, že vychádzame spolu fajn. Máme úžasnú záhradu so stromami aj krásnymi kvietkami, ba aj s menším ihriskom a basketovými košmi. Máme sa kde popoludní vypnúť. Asi dva až trikrát do týždňa chodíme v dopoludňajších hodinách na výlety. Raz je to Slavín, potom Koliba, bratislavský hrad,..Detská tieto výlety milujú !! Chodia s nami aj tí, kt. kedysi sedeli v triedach a odmietali túto formu pohybu. Porozprávame si o tom danom mieste, kde sa práve nachádzame a ani by ste neverili, koľko zvedavých otázok mávajú. Niektorí sa na týchto našich výletných miestach doteraz nikdy nevyskytli. Je to pre nich nóvum a zdá sa mi veru, že príjemné :)
V piatok = ráno komunikácia, po "našej desiatej "dopoludňajší výlet na Slavín, kde bolo nádherne, potom počúvanie rozprávky o Labakanovi, kt. som pred nedávnom nahrala v nedeľu z rádia, nasledoval obed, popoludnajšia siesta v triede - dopočúvanie rozprávky o Labakanovi a ... Odrazu vonku začalo príšerne liať. Na dvor sa už nedalo, aj keď sme ho mali naplánovaný. Pomaly začali odchody klientov domov na víkend a ja som sa tých, čo ešte chvíľu zostali, spýtala: Ozaj, detská, ako sa Vám tu páči?? Mne sa páči, aj mne, najradšej by som tu zostala stále... a toto, taká bezprostredná úprimnosť, mi do očí vtlačila slzičku ...
Náhľad fotografií zo zložky Nepál ...